Smrti král

Embryo sa usadí na tom správnom mieste a rýchlo rastie. Najprv hlava. Oproti zvyšku je obrovská. Po krátkej dobe sa embryu začne hovoriť plod. S matkou je spojené pupočnou šnúrou. Vyvíjajú sa mu orgány. Začína vyzerať celkom ľudsky. Po čase začne dokonca reagovať na vonkajšie zvuky a pohyby.
Ale ten pohyb, ktorý práve zacítilo, je nejaký nezvyčajný. To nepozná. Krátky pád, zastavenie a akési pohupovanie a hojdanie sa. Je to príjemný pocit. Hojdá sa sem a tam. Na rozdiel od matky si svoje posledné chvíle užíva. Tá sa síce hojdá tiež, ale zavesená za krk na strome už necíti nič.

Bude to trochu bolieť, ale stojí to za to. Určite. Keď to bude hotové, tak to pošle na sociálnu sieť a bude si užívať uznanie. Samozrejme, mohla by si zvoliť obyčajné tetovanie. Ale to sa vôbec nehodí. To by neukázalo, ako veľmi ten film miluje. Zapadla by medzi ostatných obyčajných fanúšikov a ona chce niečo viac. Skarifikácia, to je to správne. Aby bolo na prvý pohľad vidno, že pre ňu ten film znamená niečo viac. Vie, že niektoré tetovacie štúdiá majú v ponuke aj túto možnosť. Ale nebude lepšie urobiť to amatérsky v domácich podmienkach rovnako, ako bol natočený film?

Keď sa dozvedel, čo mu je, nepotešilo ho to, ale prijal to. Keď mu povedali o vedľajších účinkoch, neprekvapili ho. Podobní ľudia boli často takto zobrazovaní v médiách. Keď však jedného dňa našiel na vankúši hromádku svojich ryšavých vlasov došlo mu úplne, čo to preňho znamená. O niekoľko týždňov o nich príde. Nebude sa už viac pýšiť žiarivou ohnivou hrivou. Keď si spomenul, ako mu povedali, že sa to bude týkať aj brady a fúzov, takmer sa psychicky zrútil. Našťastie ale mal možnosť zrútiť sa aj fyzicky. Z okna svojej izby na osemnástom poschodí.
A túto možnosť aj ihneď využil.

Klaudiu fascinovali atómové zbrane od malička. Prečítala o nich úplne všetko. A aspoň raz sa chcela dostať k jednej blízko. Vyhliadla si najbližšie silo a vybrala sa tam. Plot ju nezastavil. Dokonca nemusela použiť ani kliešte. Proste v ňom našla dieru. Druhý plot mal byť elektrický. Nebol. Niekto ho zabudol zapnúť. Čakala, že ju niekto zastaví u dverí do bunkru. Ale tam tiež nikto nebol. Vnútri pochopila prečo. Celé osadenstvo sledovalo televíziu v spoločenskej miestnosti. A tak sa dostala až do miestnosti s červeným tlačítkom. Nečakala, že sa niekedy dostane až sem. A to tlačítko ju tak lákalo.
Stlačila ho.

Mieril do stredu lesa. To miesto si vyhliadol už pred nejakou dobou. Bolo dosť ďaleko od turistických ciest. A dnes konečne prišla správna chvíľa.
Priblížil sa asi na krok od svojho cieľa a začal sa vyzliekať. Oblečenie poskladal do úhľadnej kôpky. Oproti tej vedľajšej bola celkom malá. Veď preto si to miesto vyhliadol.
A potom do mraveniska vkročil.
Mravce začali pracovať. Cítil, ako sa mu zakusujú do chodidiel a do lýtok. A pokračujú stále vyššie. Vítal bolesť ako starého kamaráta. Užíval si ju plnými dúškami. Dnes sa nikam neponáhľa, dnes ho nikto nebude zháňať. Ponoril sa do mraveniska úplne celý.

Pod dubom je hromada červov. Spadli z neba? Nie, vylezli z vajíčok nakladených muchami a iným hmyzom. Spadli z duba? Nie, iba z niečoho, čo na dube visí. Na jednej z vetiev je prehodené lano. Kvalitné lano, zatiaľ sa nerozpadá. To sa však nedá povedať o tom, čo na ňom visí. Postava pokrytá červami už zďaleka nie je celá. Opadané kusy však pod hromadou červov nie je vidno. Na postave je najviac červov práve na miestach po chýbajúcich kúskoch. Kvôli jednej takej hemžiacej sa skupine už ani nevieme, či bola postava žena alebo muž. Červom však postava chutí aj tak.

Klesal pomaly dolu. Zatiaľ mal dostatok svetla. Zadíval sa nahor. Výletná loď sa vzďaľovala. Stále obrovská, plná ľudí, zábavy, obchodov.
To však nechal ďaleko nad sebou. Okolo pásu mal priviazané závažia nakradnuté v lodnom fitness. Aspoň niečo tam bolo užitočné.
Z úst mu uniklo trochu vzduchu. Malá bublinka sa vzďaľovala. Zdalo sa mu, že sa zväčšuje. Uvedomil si, že stále zadržuje dych. Vydýchol. Nová bublina, omnoho väčšia, sa pobrala za predchádzajúcou. Tiež akoby sa zväčšovala. Predstavoval si, že bude väčšia ako loď. A tá sa prepadne do priestoru po bubline.
Ale nestalo sa. Len on padal stále hlbšie a hlbšie.

Doma ho čaká manželka. Zasa sa bude pýtať, kde bol, s kým bol, čo tam robil a podobne. Podobných výsluchov má za sebou hromadu. Aj preto si dnes kúpil malú krabičku.
Už stojí pred domovými dverami. Pripravuje sa. Dodáva si odvahy. Ruka mu skĺzne ku krabičke. Vytiahne ju, otvorí. Vysype si trochu obsah na dlaň, chvíľu si ho prehliada. Nakoniec si obsah dlane vloží do úst a prehltne. A opakuje to, kým nie je krabička prázdna. Za malú chvíľu to začne účinkovať.
Otvorí dvere a vojde domov. Presne podľa očakávania, žena ho zasypáva otázkami. Ale on ich už príliš nevníma.